Svedectvom o osídlení lokality obce je nález rímskej spony zo začiatku nášho letopočtu. Neskôr sa obec formovala ako hradné panstvo nitrianskeho hradu a ako sídlo poddaných, ktorí si v okolí mesta Nitry budovali osady zoskupujúce menší či väčší počet rodín. Usídľovali sa v úrodných rovinách a vrchovinami chránených kotlinách. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1156, kde sa obec spomína pod názvom "Gurmot" v súvislosti s existenciou fary.
V roku 1234 sa obec spomína ako "Gurmot, aliud Gurmot", v roku 1773 ako "Lapos Gyarmath", roku 1920 "Lapáš Darmoty", v roku 1927 "Lapášske Ďarmoty" a od roku 1948 na počesť generála Jána Goliana "Golianovo". V roku 1232 patrila obec Nitrianskemu hradu. V rozkvete sa nachádza obec za vlastníkov rodov Bilidi a Barbely (1550). V tomto období sa spomína fara, malá kaplnka a niže obce rybník.
Úpadok obce bol zaznamenaný za vlastníkov rodov Tarnay, Nevery a grófa Galla. Obrad k lepšiemu nastal po príchode rodu Turčániových (1760-1880). Po nich boli v obci zemepánmi už len Vöröovci a Smrečániovci.
V povojnových rokoch boli rozparcelované a pridelené na výstavbu rodinných domov statkárske pozemky. 19. marca 1957 došlo k založeniu družstva. V roku 1968 bol pre potreby obce do užívania odovzdaný Kultúrny dom.
Pri stavbe vodnej nádrže v 60. rokoch 20. storočia boli odkryté praveké pohrebiská, kultúrne jamy maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej ako aj mladšie nálezy zo stredoveku.
V 21. storočí bolo v obci objavené archeologické nálezisko jediného trojitého rondelu na Slovensku, ktorý je datovaný do obdobia lengyelskej kultúry. Najstaršie dosiaľ nájdené artefakty sa zaraďujú do obdobia Želiezovskej kultúry (4700 – 4300 pred n. l.). Najviac nálezov sa datuje do obdobia Lengyelu II – III, čiže do obdobia mladého neolitu a eneolitu.
